从头部内容到新人集训营 金庸剧式微的背后是什么

Lichten?tajnské knie?atstvo
Vlajka Znak
Národné motto: "Für Gott, Fürst und Vaterland" (Za Boha, knie?a a vlas?)
?tátna hymna: Oben am jungen Rhein (Hore na mladom Ryne)
Miestny názov
• dlhy	Fürstentum Liechtenstein
• krátky	Liechtenstein
Hlavné mesto	Vaduz 48°7′ s.?. 9°30′ v.d.
Najv???ie mesto	Schaan
úradné jazyky	nem?ina 百度 在国家危难之际军人只有一种选择，必须挺身而出，甚至不惜献出自己宝贵的生命。
?tátne zriadenie Knie?a Predseda vlády	kon?titu?ná monarchia Hans Adam II. Brigitte Haas
Vznik	23. január 1719
Susedia	?vaj?iarsko, Rakúsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	160 km² (189.)   0 km² (0 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad (júl 2005)  • s?ítanie (2000)  • hustota (júl 2005)	35 000 (189.) 33 307 218,8/km² (37.)
HDP  • celkovy  • na hlavu (PKS)	2009 $3,409 mld.1 $ (163.) $95 249 1 $ (2.)
Index ?udského rozvoja (2010)	0,905 (8.) – ve?mi vysoky
Mena	?vaj?iarsky frank (CHF)
?asové pásmo  • Letny ?as	CET (UTC+1) CEST (UTC+2)
Medzinárodny kód	LIE / LI
Medzinárodná poznávacia zna?ka	FL
Internetová doména	.li
Smerové telefónne ?íslo	+423
Interaktívna mapa
1 zdroj: CIA World Factbook

Lichten?tajnsko, cely názov Lichten?tajnské knie?atstvo, je maly vnútrozemsky ?tát v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so ?vaj?iarskom a Rakúskom. Krajina le?í v údolí Ryna, medzi Alpskym Rynom a Alpami. Najvy??í bod je Grauspitz s vy?kou 2 599 m n. m.

Geografia

Lichten?tajnsko

Lichten?tajnsko le?í v údolí Ryna v Alpách, ktorého tok tvorí západnú hranicu krajiny. Vychodná ?as? Lichten?tajnska je situovaná vo vy??ej vy?ke, najvy??í vrch krajiny je Grauspitz, dosahujúci 2 599 m n. m. Napriek alpínskej polohe má krajina mierne podnebie v?aka chránenému údoliu, slne?nému po?asiu a teplému suchému vetru. V zime sú horské svahy vhodné pre zimné ?porty.

D??ka lichten?tajnskych hraníc je 76 km. Hranica s Rakúskom má d??ku 35 km a so ?vaj?iarskom 41 km.

Dejiny

Lichten?tajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a susedného grófstva Vaduzu (1712), ktoré rodina Lichten?tajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku 1719 bolo Lichten?tajnské knie?atstvo uznané nemeckym cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Sv?tej rímskej rí?e nemeckého národa roku 1806 bolo Lichten?tajnsko (12. júl 1806) suverénnym ?tátom v Rynskom zv?zku, v rokoch 1815 – 1866 samostatny ?tát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918 s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené.

Zámok Vaduz

Od toho ?asu je Lichten?tajnsko úzko prepojené so ?vaj?iarskom, ktoré ho od roku 1919 zastupuje v otázkach zahrani?nej politiky; od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako ?vaj?iarsko si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. ?vaj?iarsko tie? zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem Bernu, Berlína, Bruselu, ?trasburgu, Viedne, Washingtonu, ?enevy a OSN v New Yorku, kde má Lichten?tajnsko vlastné zastúpenie.

Meno Lichten?tajnska pochádza od ??achtického rodu a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná zmienka z roku 1136. Lichten?tajnovci ho opustili okolo roku 1300.

Po 2. svetovej vojne boli majetky Lichten?tajnovcov v ?esku a Po?sku zhabané. Lichten?tajnsko sa sna?ilo dokonca zabráni? vstupu ?eska do Eú (ako ?len Európskeho ekonomického priestoru), pokia? nezru?í Bene?ove dekréty a nevráti im zhabané majetky (cca 1 600 km², hrady a zámky).

Centrum hlavného mesta Vaduz

Stopy p?sobenia Lichten?tajnovcov nájdeme aj v ?esku, najm? na Morave: Bejkovec, Bítovanky, Bludov, Borovné Krasonice, Hradi?tě, Chrome?, Krnov, Kromě?í?, Lednice (Eisgrub), Malenovice, Nové Mezi?í?sko, Opava, Pern?tejn, Poho?elice, Slavětice, Slavonice, Studená, Tel?, Valtice (Feldsberg), Zdenkov, a známe paláce a miesta v Olomouci, Brne a Prahe.

Politika

Krajina je knie?atstvom – dedi?nou kon?titu?nou monarchiou. Od roku 1989 stojí na ?ele krajiny knie?a Hans Adam II. Lichten?tajnsky, parlament (Krajinsky snem) má 25 ?lenov volenych obyvate?stvom, vláda je tvorená 5 vládnymi poradcami a ich zástupcami. ?lenov vlády, navrhnutych Krajinskym snemom, schva?uje knie?a. Od 1. júla 1986 (ústavou dané v roku 1984) majú volebné právo aj ?eny, nie v?ak v komunálnych vo?bách. Na rozdiel od inych kon?titu?nych monarchií má lichten?tajnské knie?a v rukách aj niektoré d?le?ité právomoci.

Rod Lichten?tajnovcov ?il predov?etkym vo Viedni, odkia? roku 1938 odi?li pred nacistami do Lichten?tajnska, ktoré sa tym stalo ich stálym sídlom.

Roku 2003 Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, roz?írenie knie?acích právomocí zmenou ústavy schválenou v referende. Zároveň v?ak vzniklo silné hnutie za demokratické práva ob?anov.

Bilaterálne vz?ahy medzi Slovenskom a Lichten?tajnskom

Medzi SR a Lichten?tajnskym knie?atstvom (LK) neboli nadviazané diplomatické styky. Diplomatické styky byvalej ?SR s LK boli v r. 1939 preru?ené a po vojne neboli znovu nadviazané, nebolo uznané ani právo ?vaj?iarska zastupova? LK vo vz?ahoch s ?SR. D?vodom povojnového stavu v ?esko-slovensko-lichten?tajnskych vz?ahoch bola otázka lichten?tajnského majetku v ?SR skonfi?kovaného na základe prezidentskych dekrétov z r. 1945 (tzv. Bene?ove dekréty) ako majetku os?b nemeckej národnosti. V zmysle uvedenych dekrétov podliehal konfi?kácii majetok os?b nemeckej národnosti bez oh?adu na ?tátne ob?ianstvo tychto os?b (predstavitelia lichten?tajnského rodu sa prihlásili k nemeckej národnosti pri s?ítaní ?udu v r. 1930). Základom lichten?tajnského stanoviska je, ?e uvedené konfi?kovacie dekréty sa proti ob?anom LK pou?ili neoprávnene, preto?e tieto osoby nemali nemeckú národnos?. Príslu?níci lichten?tajnského rodu viedli v ?SR v r. 1945 – 46 najmenej 4 súdne spory vo veci tychto poh?adávok, ktoré prehrali.

V decembri 1992 FMZV ?SFR zaslalo MZV LK nótu vo veci nadviazania diplomatickych stykov medzi SR a LK. V marci 1993 vo svojej odpovedi Lichten?tajnsko uviedlo, ?e je pripravené uzna? Slovensko (aj ?esko), ale vzh?adom na nadviazanie diplomatickych vz?ahov by chcelo upravi? majetkovoprávne otázky (prehodnotenie Bene?ovych dekrétov). Toto stanovisko zastávajú lichten?tajnskí predstavitelia aj v sú?asnosti.

V decembri 2009, po náv?teve ministerky zahrani?nych vecí Lichten?tajnského knie?atstva Aurelie Frick, Slovensko a Lichten?tajnsko znovu nadviazali diplomatické vz?ahy podpisom Memoranda o nadviazaní diplomatickych stykov.

Hospodárstvo

Celkovy ro?ny objem HDP dosahuje vy?e 6 miliárd USD.

Spolovice je tvoreny priemyslom, vyvojom, vyrobou a vyvozom – presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti), automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent), spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vyvoz – 20 % USA, 1/6 ?vaj?iarsko a 2/3 krajiny Eú, kde hlavnym partnerom je Nemecko.

Druhá polovica HDP je tvorená sektorom slu?ieb a finan?nym sektorom.

Po?nohospodárstvo tvorí menej ako 1 % HDP.

Doprava

V Lichten?tajnsku je okolo 250 km ciest a 7,5 km ?elezníc. ?eleznica je spravovaná Rakúskymi spolkovymi ?eleznicami (?BB) ako ?as? ?eleznice medzi mestami Feldkirch v Rakúsku a Buchs SG vo ?vaj?iarsku.

V krajine je aj 28 km splavnych tokov riek.

Administratívne rozdelenie

11 obcí Lichten?tajnska

Lichten?tajnsko je rozdelené na 11 obcí (Gemeinden – jednotné ?íslo Gemeinde), v???inou pozostávajúcich len z jedného mesta. Sú to tieto:

• Vaduz
• Schaan
• Balzers
• Triesen
• Eschen
• Mauren
• Triesenberg
• Ruggell
• Gamprin
• Schellenberg
• Planken

Fauna a flóra

V krajine prevládajú listnaté lesy (do vy?ky 1300 m n. m.), do vy?ky 1 800 m n. m. rastie ihli?naty les a nad túto vy?ku u? len kosodrevina a horské rastliny (machy a li?ajníky).

Fauna je v krajine zastúpená podobne ako v slovenskych horách, tvoria ju najm? kuny, lasice, lí?ky, svi?te, vysoká zver, zajace a mno?stvo druhov vtákov.

Demografia

Lichten?tajnsko je ?tvrtou najmen?ou krajinou Európy po Vatikáne, Monaku a San Maríne. Menej ako 2/3 obyvate?ov sa pova?ujú za Lichten?tajncov (de facto Nemci). Pribli?ne 1/3 tretina trvalych obyvate?ov sú cudzinci, najm? ?vaj?iari (11 %), Nemci (4 %), Rakú?ania (6 %), Rumuni, Juhoslovania a Turci (9 %).

úradnym jazykom je nem?ina, hoci v???ina obyvate?stva hovorí alemanskym dialektom nem?iny.

Nábo?enstvo

75,7 % obyvate?stva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 6,9 % tvoria evanjelici, 4,2 % moslimovia, 1,3 % majú iné vierovyznanie, 1 % je bez vierovyznania a 10,9 % obyvate?stva neudalo svoje vierovyznanie. Tieto údaje sú platné k roku 2003.

Kultúra, ?port

Bohatstvo Lichten?tajnska podporuje pestry kultúrny a ?portovy ?ivot.

Kultúra

V krajine p?sobia regionálne známe popové skupiny. ?alej tu nájdeme mnohé spolky pestujúce lokálnu kultúru.

Vo Vaduze je Krajinské múzeum (Landesmuseum, otvorené v roku 2003), Múzeum umenia (Kunstmuseum), Múzeum ly?iarstva (Skimuseum), Po?tové múzeum (Postmuseum) a mnoho miestnych modernych múzeí.

V Schaane je Divadlo na Kostolnom námestí (Theater am Kirchplatz), vo Vaduze nové divadlo Zámocká pivni?ka (Schl?sslekeller, od roku 2003).

?port

Futbalové kluby a národné dru?stvo sú sú?as?ou ?vaj?iarskeho futbalového zv?zu a jeho ligy, okrem jeho ka?doro?nej ú?asti na Pohári UEFA, kam sa v???inou kvalifikuje FC Vaduz. Národné dru?stvo sa usilovne zú?astňuje svetovych a európskych majstrovstiev, na závere?né turnaje sa v?ak nikdy neprebojovalo.

?asy slávy mnohych ly?iarskych ví?azstiev Lichten?tajnska, podobne ako ?vaj?iarska, sa zdajú by? minulos?ou.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lichten?tajnsko
• Wikislovník ponúka heslo Lichten?tajnsko

Externé odkazy

• Portál Lichten?tejnska – anglicky | nemecky
• Knie?atstvo – anglicky Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine | nemecky Archivované 2025-08-14 na Wayback Machine
• Kunstmuseum (Dom umenia)
• Landesmuseum (Krajinské múzeum)
• Lichten?tajnovci a ?R: Hans Adam II. odpovedá na otázky Ladislava Kahouna, február 2004 – po ?esky: Kahounov cirkus, Britské listy – anglicky: Kahounov cirkus, Britské listy